HISTÓRIA DOČASNEJ PRÁCE

„Sakra, to tak ešte,“ možno si mysleli americkí právnici Elmer L. Winter a Aaron Scheinfeld, keď sa v roku 1948 márne pokúsili získať kvalifikovanú náhradu za chorého sekretára.

Keď si uvedomili, že určite nie sú jediní, ktorí sa s týmito problémami musel zaoberať, založili v tom istom roku spoločnosť Manpower Inc. v Milwaukee v USA. Myšlienka sa presadila a nový sektor modernej dočasnej práce započal v nasledujúcich rokoch obrovský triumfálny úspech v USA. Nezastaviteľná expanzia v Spojených štátoch pokračovala aj v Európe po otvorení dvoch kancelárií v Paríži a Londýne v roku 1956.

Zákon o pracovných podmienkach

Nemecká história dočasného zamestnávania sa datuje do obdobia po prvej svetovej vojne. Platené sprostredkovanie pracovných síl bolo po prvýkrát upravený zákonom o pracovných podmienkach z roku 1922. Časť z nich sa prevzala 16. júla 1927 do nového zákona o sprostredkovaní práce a poistení v nezamestnanosti, krátko AVAVG. Núdzový dekrét ríšskeho prezidenta z 6. októbra 1931 už sprostredkovateľom ukladá povinnosť plniť úplné povinnosti zamestnávateľa. Počas vlády národných socialistov v Tretej ríši sa všetky sprostredkovateľské aktivity tohto odvetvia 5. novembra 1935 stali neobmedzeným monopolom. Dočasná práca bola prakticky mŕtva.

AVAG

Len niekoľko rokov po skončení tejto vlády teroru, po tom, čo bol 10. marca 1952 založený tzv. Spolkový úrad pre sprostredkovanie práce a poistenie v nezamestnanosti, vstúpili do platnosti predpisy AVAVG z roku 1927. Je zrejmé, že Nemci mali počas tohto obdobia iné starosti, než vyzdvihnúť, rozvíjať a modernizovať dobré myšlienky z dávnych čias.

Monopol sprostredkovania

Medzitým sa expanzia dočasnej práce dostala aj do Európy. Priekopníkom moderného dočasného zamestnania v Nemecku bola švajčiarska spoločnosť ADIA Interim, ktorá v roku 1962 založila pobočku v Hamburgu. Činnosť spoločnosti ADIA – Interim sa čoskoro doniesla, ako by to mohlo byť inak, Spolkovému úradu pre prácu podľa plánu, ktorý videl svoj monopol sprostredkovania ohrozený a podal trestný návrh. Vzorový proces prešiel všetkými inštanciami. 4. apríla 1967 Spolkový ústavný súd v Karlsruhe rozhodol: Rozšírenie pôsobnosti monopolu sprostredkovania práce na zmluvy o prevedení zamestnancov podľa § 37 AVAVG je nezlučiteľné so základným právom slobodného výberu povolania podľa článku 12 GG.

Minimálna ochrana

V Nemecku začal triumf poskytovania služby „dočasnej práce“. Aby sa zabezpečila minimálna sociálna ochrana dočasných pracovníkov, ako to požadoval Spolkový sociálny súd v rozsudku z roku 1970, bol schválený a vstúpil v platnosť v roku 1972 zákon upravujúci prevedení zamestnancov (zákon o prevedení zamestnancov – skrátene AÜG). Zavedení tohto zákona zákonodarca sledoval niekoľko cieľov:

urobiť činnosť prevedení zamestnancov závislú od povolenia,
odlíšiť prevedení zamestnancov od sprostredkovania práce,
zabrániť dlhodobému prevedení zamestnancov,
podrobiť prevedení zamestnancov štátnej kontrole,
zabezpečiť pracovnú a sociálnu ochranu dočasných pracovníkov,
zaručiť osobitnú ochranu pre zahraničných zamestnancov.

Čierne ovce

Súčasne s prijatím AÜG bola spolková vláda poverená každé štyri roky podávať správy o skúsenostiach s uplatňovaním tohto zákona. Bohužiaľ toto mladé, sľubné a moderné odvetvie nebolo ušetrené bezohľadných obchodníkov. Čierne ovce nedodržali povinnosti zamestnávateľa a sociálne samozrejmosti. Odhalené prípady sa dostali do správ so skúsenosťami spolkovej vlády. Výsledkom bol zákaz prevedení v stavebnom priemyslu, pretože väčšina prípadov porušenia právnych predpisov bola zaregistrovaná tu. 1. januára 1982 bolo „dočasné zamestnanie v podnikoch v stavebníctve pre prácu bežne vykonávanú pracovníkmi“ zakázané zákonom. Ústavná sťažnosť proti nemu zostala neúspešná rozsudkom z februára 1988.

Zmeny

Odvtedy došlo k rôznym zmenám AÜG. Dočasná práca sa musí neustále prispôsobovať meniacim sa trhom a okolnostiam. Najmä v priebehu „návrhov Hartz“ sa výrazne zmenili rámcové podmienky pre dočasné zamestnanie. Od 1. januára 2004 už nedochádza k obmedzeniu maximálnej doby pridelení, zákaz synchronizácie a zákaz obnovenia boli zrušené. Zároveň sa zákonom zaviedla povinnosť rovnakého zaobchádzania s dočasnými pracovníkmi s porovnateľnými riadnymi zamestnancami v podnikoch zákazníka (zásada rovnakého odmeňovania/rovnakého zaobchádzania) a pripustilo kolektívne vyjednávanie, upravenie osobitných čŕt odvetvia dočasnej práce kolektívnym vyjednávaním.
To sa stalo v medzičase. Napríklad iGZ uzatvorila zmluvu s Radou kolektívnej dočasnej práce pre všetky jednotlivé odborové zväzy v DGB, ktorá stanovuje vyvážené pracovné podmienky pre všetkých zainteresovaných. S ďalšou reformu AÜG v apríli 2011 boli vykonané potrebné úpravy dočasnej práce EU-RL, zaviedla sa všeobecne záväzná minimálna mzda a tzv. „efekt otočných dverí“ bol vypnutý, aby nedošlo k zneužitiu dočasnej práce kvôli mzdovému dumpingu.

Moderná služba

Dočasná práca sa stala nevyhnutnou súčasťou dnešnej globalizovanej ekonomiky. Väčšina spoločností túto modernú službu medzitým využíva so stúpajúcou tendenciou. Prijatie tejto pružnej formy práce v spoločnosti sa výrazne zlepšilo, najmä v dôsledku uzavretia kolektívnych zmlúv.

Normálny pracovný pomer

Je zrejmé: Agentúry pre dočasnú prácu sú úplne bežné spoločnosti. Dočasní pracovníci sú úplne bežní zamestnanci. Ostatné bežné podniky sa spoliehajú na podporu dočasných agentúr dočasného zamestnávania s ich flexibilnými dočasnými pracovníkmi. Dočasná práca neznamená prácu na čas, ale rôzne zamestnania u zákazníka bez časového obmedzenia. Dočasná práca je trojstranný vzťah medzi agentúrou dočasného zamestnávania – dočasným pracovníkom – zákazníkom (vypožičiavateľom). Agentúry dočasného zamestnávania nesú všetky povinnosti zamestnávateľov, udeľujú a vyplácajú dovolenku, platia príspevky na sociálne zabezpečenie a dane z miezd a sú viazané všetkými existujúcimi pracovnými a sociálnymi predpismi. Agentúry dočasného zamestnávania uzavreli s podnikom zákazníka zmluvu o pracovnom výkone dočasného pracovníka.

Zdroj: iGZ