SPÔSOB FUNKCIE

Dočasná práca funguje v takzvanom trojstrannom vzťahu. Kľúčové body tohto trojstranného vzťahu sú

1. dočasný pracovník

2. dočasný zamestnávateľ

3. podnik zamestnania (tiež: podnik zákazníka)

Dočasný pracovník má pracovnú zmluvu s agentúrou dočasného zamestnávania. Agentúra dočasného zamestnávania je jeho zamestnávateľ – so všetkými výslednými právami a povinnosťami. Napríklad dočasný pracovník dostáva svoj plat od agentúry dočasného zamestnávania.

Dočasný pracovník však nevykonáva svoju prácu u tohto zamestnávateľa, ale so spoločnosti zamestnania (alebo z pohľadu agentúry dočasného zamestnávania často označovanej ako „podnik zákazníka“). Tam pracuje podle odborných príkazov miestnych nadriadených. Prakticky vo firme pomáha.

Toto zamestnanie je právne upravené v takzvanej „zmluve o pridelení zamestnancov“. Ta sa uzatvára medzi agentúrou dočasného zamestnávania a spoločnosťou zamestnania. Okrem iného upravuje to, čo podnik zamestnania musí zaplatiť za zamestnanie dočasných pracovníkov za hodinu agentúre dočasného zamestnávania. Táto suma sa nazýva „sadzba zaúčtovania“.

Sadzba zaúčtovania je vždy vyššia ako mzda dočasného pracovníka, pretože týchto príjmov musí agentúra dočasného zamestnávania okrem iného pokrývať tieto náklady:

• plat dočasného pracovníka,
• odvody zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie a profesijné združenie,
• rezervy na dovolenku a chorobu zamestnanca (pri ktorých samozrejme existuje právo na nepretržitú mzdu),
• rezervy na „doby bez nároku na nájomné“, t. j. fázy, v ktorých nie je pre zamestnanca zamestnanie, ale samozrejme má stále nárok na svoj plat,
• Náklady na „interný personál“, napr. personálni zástupcovia, ktorí koordinujú využívanie zamestnancov, sprevádzajú a vyhľadávajú nové zamestnania,
• náklady na účtovanie miezd,
• všeobecné kancelárske náklady (nájom, elektrina, telefón, papier…).

Zdroj: iGZ